O omši
Vrcholom každej viery je obeta. Ľudia oddávna vedeli, že bez Boha nemôžu nič dosiahnuť. Túto závislosť od Boha vyjadrovali obetnými úkonmi. Za svojej nekononečnej lásky k ľuďom Boh poslal svojho Syna, Ježiša Krista, aby nás smrťou na kríži zachránil. Ježiš Kristus podal za všetkých ľudí krvavú obetu na Kalvárii, aby tak odčinil všetky hriechy. Túto krvavú obetu prikázal sláviť denne nekravavým spôsobom na oltári vo svätej omši. Prvú svätú omšu obetoval nekravavým spôsobom sám Pán Ježiš vo večeradle pred svojím umučením, keď vzal chlieb a podbone vzal kalich. A prikázal im: ,,Toto robte na moju pamiatku." Svätá omša je nekrvavá obeta za nás a s nami svojmu nebeskému Otcovi. Svätá omša nie je len obetou Ježiša Krista, ale aj našou obetou. Všetci pokrstení tvoríme spolu s Ježišom Kristom jedno mystické telo. On je našou hlavou, my všetci sme údmi tohto tela. Ježiš Kristus obetuje seba i nás. My obetujeme jeho i seba samých. Okrem toho Ježiš Kristus sa nielen obetuje za nás, ale nás aj povoláva k svojmu kráľovskému stolu a dáva nám to najvzácnejšie a najdrahšie - svoje vlastné telo a svoju vlastnú. Apoštoli slávili pravidelne svätú omšu (Lámanie chleba). Neskôr sa to volalo Eucharistia. Kresťania si od prvopočiatku vysoko vážili svätú omšu a za ňu radi obetovali nielen svoje majetky, ale aj svoje životy.
Svätá omša sa skladá z dvoch častí:
- z bohoslužby slova a
- z bohoslužby obety (Eucharistie)
V bohoslužbe slova je Pán prítomný slovom, ktoré nám zanechal vo Svätom písme. V bohoslužbe obety je prítomný v podobe chleba a vína. Bohoslužbe slova predchádzajú úvodné obrady, po bohoslužbe obety nasledujú záverečné obrady.
Svätú omšu tvoria tieto obrady
---------------------------------------------------------------------------------------------